Hrdza skúša zlato a trápenie človeka.
(Jan Amos Komenský)
Trápením sa programujeme, predurčujeme, ako sa bude vyvíjať náš život. Trápenie má totiž veľmi negatívne dôsledky. Mnoho ľudí sa utrápilo až k smrti
Ako slovu trápenie rozumieme?
Trápiť niekoho znamená niekomu ubližovať, týrať, spôsobovať trápenie, bolesť. Ak to človek robí sám sebe, dôsledok je rovnaký. Trápiť sa je teda sebaubližovaním, sebapoškodzovaním. Dôsledkom trápenia sa je bolesť na duši alebo tele. Ak chcete mať život plný trápenia, strachu, nedôvery, obáv, konfliktov, nikdy sa neprestaňte trápiť, je isté, že ho potom budete taký mať.
Pozrime sa na príčiny trápenia
Za trápením sa je dobre ukrytý a maskovaný strach. Obavy, strach, trápenie sú prejavom hlbokej nedôvery v to, že každý človek má svoje vnútorné vedenie, a to ho vedie najlepšou cestou práve preňho. Nedôvera, že každý človek koná najlepšie, ako v danej chvíli dokáže. Nedôvera v to, že každému sa v živote deje to, čo potrebuje, aby sa učil
rozpoznávať, aké dôsledky majú jeho postoje a rozhodnutia. Každý máme intuíciu, ktorú niekedy počúvame viac, inokedy menej. Ak ju nepočúvame, možno nie sme schopní rozumieť jej jazyku. Intuícia je nástrojom našej vnútornej autority, našej duše, ktorá nás vedie k blaženosti, spokojnosti, harmónii, šťastnému, pokojnému životu.
Dôverovať iným znamená mať predovšetkým sebadôveru
Človek, ktorý nedôveruje sebe, nedôveruje ani svetu.
Ak máme rozvinutú a správne pochopenú sebadôveru, potom rozpoznávame naše vnútorné zdroje, zdroj našej
životnej sily, zdroj našej vôle konať správne v súlade s cieľom našej bytosti, ktorý nie je v rozpore s cieľom kohokoľvek iného. Takýmto spoločným cieľom je byť šťastným, spokojným, mať radosť zo života.
Skutočné šťastie nespočíva v tom, niečo mať alebo sa niekým stať. Všetko potrebné pre šťastie máme od narodenia a sme ako ľudská bytosť tým, kto šťastný byť môže, ak sa tak rozhodneme.
Čo nám bráni byť trvalo vnútorne spokojným a šťastným človekom?
Predovšetkým to, že sa vnímame oddelení od ostatného života. Vnímame sa ako samostatná entita oddelená od ostatného sveta. Stratili sme schopnosť vnímať jemné prepojenia, vnímať tú
neviditeľnú sieť, ktorá nás spája so všetkým okolo nás.
V dôsledku tejto oddelenosti sa náš pomyslený svet scvrkol, zmenšil. Máme strach, že aj to málo, čo máme, stratíme. Máme málo zdrojov, energie, lásky, zdravia, šťastia. Strach nás tlačí do úzkosti, v dôsledku ktorej v nás rastie agresivita. Toto je ten najdeštrukčnejší kruh, do akého sa človek môže dostať.
Agresivita človeka vyčerpáva. Odčerpáva jeho zdroje, v dôsledku toho potom v človeku rastie nespokojnosť. Túžba situáciu zmeniť, človeka privedie k trápeniu sa.
Je to násilie páchané na sebe samom, aby sa človek motivoval hľadať z bludného kruhu východisko, riešenie.
Trápenie sa je agresívna forma sebavýchovy, učenia sa, ako hľadať postoje, ktoré by viedli z neželanej situácie.
Agresívna je aj preto, lebo samotným trápením sa nikdy problém nevyriešime. Vytrvalým trápením sa môžeme akurát tak utrápiť k smrti postupným poškodzovaním zdravia. Sústredením mysle na
trápenie rastie a zväčšuje sa trápenie. Je to zákonité, podobné priťahuje podobné.
Sebapoškodzovanie je možné jedine v dôsledku nízkej sebaúcty
Ak človek hľadá cestu od trápenia k spokojnému životu, mal by začať tým, že si uvedomí, akú úroveň má jeho úcta k sebe samému. Porozumieť tomu, že si úctu zaslúži, je veľmi dôležité.
Naše telo sme dostali ako dar od predkov, ktorí nám ho odovzdali do starostlivosti. Ako sa oň staráme?
Ak mu vedome alebo nevedome ubližujeme, poškodzujeme ho, nemáme k nemu úctu. Potom nemáme úctu ani k sebe samému, svojej duši, ktorá v našom tele prebýva.
Problém trápenia je problémom toho, že si neuvedomujeme, že už všetko potrebné pre šťastie máme a že už sme tým, kto šťastným byť môže bez toho, aby sa stal niekým iným. To je dôvod,
prečo hľadať sebadôveru, vnútorné zdroje a vnútorné vedenie. Len to nás privedie k zmene, v dôsledku ktorej opustíme staré, už prekonané a nepotrebné stratégie a návyky. Takým je aj trápenie. Trápenie je neefektívna a sebapoškodzujúca forma sebavýchovy.
Rozvoj sebaúcty vedie k spokojnejšiemu životu
Ak rozvíjame sebaúctu, potom nám ona umožní prejaviť súcit a zabráni trápeniu. Vytvárame si často predstavy, ako má vyzerať budúcnosť a potom sa trápime, ak je iná. Je to prejav nášho
Egoizmu. Sebecky si prajeme niečo, čo jednoducho Vesmír nevyhodnotil ako možné, lebo by to možno poškodilo iných. To môže byť dôvod, prečo sa niektoré naše želania neplnia.
Často sa trápime, ak sú naši najbližší nešťastní alebo chorí. Nechápeme, že každý z nás je scenáristom, režisérom aj hlavnou postavou vo svojom príbehu.
Ak je niekto chorý, choroba je dôsledkom jeho narušeného vzťahu k sebe samému, alebo k iným ľuďom, alebo k životu ako takému. Choroba sa stáva indikátorom, že tento narušený vzťah treba vyliečiť. Ochorenie je signálnou kontrolkou, teda spojencom, ktorý nám má pomôcť rozpoznať príčinu ochorenia. Bez ochorenia by sme si nevšimli, že sa správame sebecky, že
možno nevedome niekomu inému ubližujeme. Trápením sa namiesto neho len ubližujeme sebe.
Takýmto sebatrápením si človek zvyšuje sebaúctu. Je presvedčený, že ak sa trápi za milovaného človeka, prejavuje mu tým lásku, pozornosť. Je to falošná predstava.
Príčinou strachu je pýcha
Strach je prejavom nízkeho sebavedomia, prejavom nedôvery v seba samého. Trápením sa za iného, nikomu nepomôžeme. &Skodíme ním sebe aj tomu, za koho sa trápime. Na hlbokej úrovni
nedôverujeme ani jeho, ani svojim zdrojom. Nedôverou blokujeme prístup k potenciálu, ktorý by nám inak bol k dispozícii. Namiesto trápenia sa môžeme konkrétne pomôcť, pokiaľ sme o pomoc požiadaní. Ak sa namiesto na problém sústredíme na možnosti, nájdeme cestu a dopracujeme sa k zmene situácie. Nachádzaním nových možností sa stávame vnútorne slobodnejšími.
Trápenie sa často sprevádza sklamanie
Je to pocit nespokojnosti z niečoho, čo sa nevyplnilo, krach viery v niekoho alebo niečo. Človek po niečom túži, robí si plány, spolieha na istý výsledok, no v jednej chvíli sa všetko zrúti. Najlepší spôsob, ako byť sklamaný, je vopred si všetko do podrobností naplánovať.
Zamyslite sa, či máte zvyk podrobne prežívať budúcnosť
Premietate si situácie a prežívate ich ako emočné? Ak sa následne situácia vyvíja inak, ako ste si želali, rastie vo vás nespokojnosť, sklamanie. Efektívnejšie je vytvoriť si pozitívny zámer a jeho uskutočnenie potom sledovať. Pozitívny zámer je taký, voči ktorému nikto iný nevznesie námietky. Taký zámer potom podporuje celý Vesmír.
Mnoho ľudí žije v ilúziách a snoch
Chcú nasilu prispôsobiť svet svojim predstavám. Majú utkvelú predstavu, ako svet, život má vyzerať, prebiehať. Nútia svoje okolie, aby sa správalo tak, ako považujú oni za správne. Stávajú sa z nich tyrani, ktorí tyranizujú svoje najbližšie okolie. Takýchto tyranov nájdeme v rodinách, školách, na pracoviskách, medzi verejnými funkcionármi. Ľudia, ktorí sú nútení žiť podľa predstáv a presvedčenia niekoho iného a najmä, ak je to v rozpore s tým, ako by oni žiť chceli, stavajú sa
utrápenými. Trápia sa pre tyranie, v ktorom žijú, trápia sa, lebo sa cítia neslobodne, cítia sa ako obete.
Samotný tyran sa tiež často trápi. Nerozumie, prečo mu iný nerozumejú, nechápe, prečo jeho dobre mienené rady, návody a predstavy nerealizujú s rovnakým nadšením, aké cíti on.
Majú starosti a trápenie nejaký pozitívny zmysel?
Pozitívnym zmyslom starostí o iných je túžba po dokonalom svete, aby svet zodpovedal určitým ideálom. Takto ustarostený človek nechápe, že svet je stvorený a funguje optimálne a je dokonalý. Dokonalý ako celok a jeho jednotlivé časti. Naše telá majú svoju vysokú inteligenciu. Telo každého z nás sa silou vnútornej inteligencie udržiava v rovnováhe. Túto našu rovnováhu narúša naša pýcha. Naša oddelenosť a strata prepojenia so svetom. Ak sa nám svet nejaví ako dokonalý, je
veľmi pravdepodobné, že treba zmeniť nejaký náš vnútorný postoj, presvedčenie, názor naň.
Ak má niekto v živote málo problémov a starostí, nemal by nikdy zabudnúť začať riešiť starosti iných ľudí. Potom je isté, že bude mať starostí a problémov viac.
Ak úprimne túžite zbaviť sa trápenia, prepólujte na iné myšlienky. Začnite s drobnosťami. Uvedomte si, akým darom je život, ktorý máte. Uvedomte si, čoho všetkého sa vám denne dostáva. Všetko podstatné, čo potrebujete, máte a čo nemáte, to si môžete sami dať.
Chýba vám pozornosť, venujte si pozornosť, chýba vám úcta, správajte sa k sebe s úctou, chýba vám láska, naplňte si srdce a celú bytosť láskou. Prijmite sa takí, akí ste. Milujte v sebe celý svet, celý Vesmír, milujte v sebe všetkých, ktorých milujete, milujte ich v sebe a cez seba.
Ak milujeme a sme láskyplní, máme všetko. Všetko, čo potrebujeme, je s láskou bezpodmienečne dávať a s láskou bezpodmienečne prijímať.
Ak prijímame a dávame, sme v súlade so svetom, potom sme šťastným dieťaťom, máme radosť, cítime pokoj v duši, lásku v srdci, sme šťastní, spokojní.
To má zmysel skúsiť. Urobte to teraz.
Mgr. Vladimír Červenák
www.advaita.sk