75letá maratonka Eva: New York, Berlín, Boston, Chicago, Londýn a Tokio!
04.10.2023
Michaela Wilhelmová
Společnost
Na kontě má 507 maratonů, ty dva poslední zvládla během září v Berlíně a v Košicích. Zaběhla si i velkou šestku světových maratonů– New York, Berlín, Boston, Chicago, Londýn a Tokio. Její nejlepší čas je 3 hodiny a 3 minuty, aktuálně běhá maraton za 5 hodin a je spokojená. Běh jí v 75 letech drží fyzicky i psychicky nad vodou a nehodlá se ho vzdát. Zaběhat si s ní můžete i vy - hned v sobotu 7. 10. na pražské Ladronce.
Běžecký tým PUMA 75, který značka sestavila při příležitosti svého 75. výročí, si střihne závod na říjnové edici RunTour (7. 10.) v pražském parku Ladronka. Pomocí veřejné výzvy našla slovenskou kapitánku Evu Seidlovou (75), která je stejně stará jako značka sama, a slovenského mistra v půlmaratonu Martina Rusinu (29). Tým doplní olympionička a dvojnásobná mistryně České republiky v maratonu Marcela Joglová (36) a zástupce generace Z, kreslo-malíř Jan Bican (24), který ve spolupráci s PUMOU navrhl pro tým výroční běžecká trička.
EVA SEIDLOVÁ o běhu, pláči i fyzičce:
"Behať som začala presne v deň svojich 35 narodením. Bol máj, ešte za starých čias a v Tlmačoch sa uskutočnil Beh oslobodenia, ako to bývalo zvykom. A tak sme skupina "mladých" išli na tie preteky rovno z oslavy. Ale boli to len dva kilometre.
Mne sa to veľmi zapáčilo, tak som sa rozhodla, že si to zopakujem už každý deň. Lenže o dva mesiace už bolo z toho 20 kilometrov a o necelé dva roky prvý maratón. Aby bol "výpočet" kompletný, tak po piatich rokoch bol môj prvý 100 km beh.
Ale zo všetkých behov mi najviac učaroval maratón, v tom čase bol niečím výnimočným a veľmi som to chcela zažiť. A tak som sa vlastne s behaním dostala aj do mnohých krajín sveta.
Okrem toho je beh pre mňa aj bútľavou vŕbou. Keď mi je dobre, vychutnávam si to šťastie v prírode a keď zle, aj si poplačem. Počas behania som našla riešenie mnohých problémov, ktorým som musela v živote čeliť. Zamlada som riešila iné veci ako teraz na staré kolená. Ale stále je to o tom, že ma beh drží psychicky nad vodou. A samozrejme aj fyzicky. Naozaj ma zatiaľ obchádzali a dúfam, že ešte aj budú fyzické ťažkosti. Nič mi nie je, nič ma nebolí, niekedy len duša....ale na tú bolesť je zasa dobrý len beh.
Keď behám, často myslím aj na tých , ktorí už nie sú medzi nami a radi by ešte boli. Odchádza mi veľa rovesníkov, ale najviac ma rozľútostí , keď odídu bežci. Nikto nevie dňa ani hodiny, preto by sme mali byť k sebe dobrí. To je na margo mojich 75 rokov.
No a okrem toho zbožňujem svoje štyri vnučky a druhou mojou vášňou sú knihy. Mám veľmi bohatú knižnicu, len sa bojím, aby som všetky tie knihy stihla prečítať, lebo do niektorých sa pustím aj viackrát.No a okrem toho máme dve záhrady a vinohrad, neštítim sa žiadnej fyzickej práce.
Svojho času ma oslovili 100 km behy. Mám ich 7 a všetky v čase od 8 do 10 hodín. Ale rodina, hlavne manžel si myslel iné. Tak som ostala primaratónoch ,tie kratší behy sice nenápadne ale rýchlo z môjho programu ubúdali. A tie maratóny sombehala všade, kde bola možnosť - mám na svojom konte i také zvláštnejšie - napr v podzemných garážach Merkury centra v Českých Budejoviciach, na streche obrátenej pyramídy - budovy Slovenského rozhlasu v Bratislave, v soľnej bani v Sonderhausene v Nemecku, kde sme najprv 800 m sfárali, alebo na školskej chodbe v meste Prievidza. Je to úsmevné, ale maratón je maratón a vždy je o tých 42 195 metroch.
Je paradoxné, že na ten maratón, kde som dosiahla svoj najlepší čas 3 hodiny, tri minúty si takmer vôbec nepamätám.
Veľmi sa teším, že sa mi podarilo zabehnúť TOP six , resp. veľkú šestku svetových maratónov - New York, Berlín, Boston, Chicago, Londýn a Tokyo. Pripomína mi to prekrásná medaila, zložená zo 6 dielčich. Nuž a medajle z ostatných 506 maratónov - visia si dôstojne na rúčkach od metiel, ale pod tými stuhami to nikto nevidí.
A čo k tým mojim maratónskym časom dodať? Vždy som si dávala otázku, kedy príde čas prestať. Dala som si limit 3 hod. 30 minút....potom ako čas bežal a ja som sa nevedela maratónov vzdať, pristúpila som na čas 4 hod. 30 minút a veru sa už točím okolo 5 hodím a som spokojná a nechce sa mi prestať, nech si myslí každý čo chce.
Ale je to aj tým, že som pochodila kus sveta a videla som tam behať vekové kategórie až do 100 rokov a nikto sa tomu nečudoval. Nikdy by som nedosiahlata k útrpezlivosť a sebaovládanie. Takú fyzickú a snáď aj ešte psychickú sviežosť. Takže maratón a behani uvďačím veľa a ešte s ním vydržím, i keď samozrejme už si nejaké veľké plány v ničom nerobím. Čo mi Osud ešte dopraje, budem vďačná."