Žiarlivosť je nedostatok sebaúcty
Žiarlivosť je zmesou strachu z prehry, zlosti, závisti, zúfalstva a kolísania nálad.
Ten pocit, keď sú srdce a rozum vyvedené z rovnováhy, poznajú mnohí z nás. Žiarlivosť je prejavom strachu z osamotenia, zo straty. Žiarlivosť je tiež nepriateľský a nevraživý cit k úspechom, majetku alebo popularite druhého človeka, ako i k jeho samostatnosti v činoch a citoch.
Žiarlivosť je extrémnym sebectvom.
Svojím obsahom žiarlivosť je túžba človeka po tom, aby všetky úspechy, zásluhy, priazeň iných ľudí - patrili bezvýhradne jemu. Sám seba však nepokladá za dosť dobrého, aby podobné úspechy dosiahol, je teda i maskovanou závisťou. Je prítomná všade tam, kde jeden z partnerov začína toho druhého držať v šachu a prestáva sa kontrolovať. Dôvodom je hlboká nedôvera, ktorá poukazuje na nízku sebadôveru a sebavedomie žiarlivca. Je tiež prejavom toho, že človek trpí veľkou túžbou po láske, ktorú nenachádza v sebe, ale hľadá mimo seba. Žiarlivosť sa potom prejavuje nielen v partnerských vzťahoch, ale vo vzťahoch všeobecne.
Žiarlivosť ako súbor viacerých negatívnych emócií, hnevu, nenávisti, závisti, pocitu krivdy, trpkosti, nedôvery, pochybnosti je vysoko toxická a sebadeštrukčná. Dôsledkom žiarlivosti človek trpí na mnohé závažné psychické i fyzické ochorenia. Jej spúšťačom je strach, obava, že môže byť opustený a nahradený niekým druhým u človeka, od ktorého je citovo závislý, alebo ktorého miluje.
Žiarlivý človek žije prevažne v reaktívnom svete.
Jeho svet sa vyznačuje nedostatkom zdrojov, lásky, prostriedkov na obživu a podobne. Takýto človek nevníma sám seba ako súčasť celku, ktorého je súčasťou, a ktorý ho presahuje. Necíti sa byť zodpovedný za svoj osud, život. Cíti sa byť od ostatnej prírody ako jedinec oddelený. Často preto osamotený. V dôsledku tohto mentálneho odpojenia sa cíti slabý, neschopný napojiť sa na svoje vnútorné zdroje. V jeho slovníku sú často prítomné slová - musím, nemôžem, snažím sa, to sa nedá, nedokážem. Príčinu svojho zlyhania vidí vo vonkajších príčinách mimo seba. Prevažne je nespokojný so všetkým, čo sa okolo neho deje a málokedy nachádza v sebe pocit dostatku, hojnosti, radosti.
Už malé deti dokážu žiarliť.
Často sa prejaví po narodení mladšieho súrodenca. Dieťa pociťuje menej matkinej pozornosti. Svoj hnev neobráti voči nej, ale voči súrodencovi. Robí otvorene všetko, aby toho druhého „zničil“, aby na seba všetkých upozornil. Dieťa, ktoré ťažko znáša, že nie je stredobodom pozornosti svojej detskej spoločnosti, žiarli aj na svojich kamarátov. Dieťa silne naviazané na rodičov, predovšetkým na matku, nemusí zvládať súrodeneckú rivalitu, je otrasené. V medziľudských vzťahoch sa môže stať nedôverčivé, pričom iba mení objekt žiarlenia – z mladšieho súrodenca, kamarátov až na súčasného partnera.
Príčinou žiarlivosti je pocit menejcennosti.
Tiež nízke sebavedomie a sebadôvera. Ak rodičia dieťa málo chválili, stále kritizovali a porovnávali s niekým lepším, sebavedomie takéhoto dieťaťa zostalo otrasené. Preto žiarliví ľudia sa cítia nemilovaní, stále pochybujú o láske partnera voči nim, príčinou je, že sa sami nemajú radi. Ich neschopnosť akceptovať samých seba, nedôvera v to, že sú hodní lásky a úcty, je hlavnou príčinou ich žiarlivého chovania. Majú vysoký potenciál zvýšiť si sebaúctu.
Žiarlivosť teda stúpa priamo úmerne tomu, ako u žiarlivca klesá sebavedomie. Ak mal žiarlivec despotického, pyšného rodiča či oboch rodičov, ktorí naňho premietali vlastné neúspechy a nízku schopnosť presadiť sa, vytvorili sa tým podmienky pre celoživotný postoj neschopnosti zažiť pocit dostatku lásky. To však má hlboké korene a príčiny v spirituálnom vývoji človeka.
Korene žiarlivosti.
Nájdeme ich v detstve v strachu, že ho rodičia opustia, alebo v tom, že bolo zanedbávané a odstrkované, čo zanechalo traumatické spomienky. Duša človeka sa takto rozpamätáva, že sa vtelením oddelila od väčšieho celku. Dnes už vieme, ako traumatizujúco pôsobí na dieťa v prenatálnom období, ak matka počas tehotenstva zvažovala potrat. Ak bola citovo otrasená tehotenstvom, ktoré buď krátkodobo, alebo po celú dobu tehotenstva vnútorne odmietala. Často v prípade, keď si nebola istá, či to dieťa chce s mužom, s ktorým ho splodila. Akékoľvek citové rozkolísanie matky dieťa v prenatálnom období vývoja ovplyvňuje na celý ďalší život. Je preto veľmi dôležité, aby žena po celú dobu tehotenstva prežívala láskyplný vzťah s ešte nenarodeným dieťaťom. Akékoľvek odmietnutie, neprijatie prichádzajúceho dieťaťa v ňom zanechá hlboké stopy a bude príčinou celoživotného pocitu strachu zo straty lásky – ktorý sa prejavuje ako žiarlivosť.
Niektorí rodičia si lásku zamieňajú s pocitom vlastnenia svojich detí. V skutočnosti je to prejav hlbokej nedôvery, prejavom strachu z ich možnej straty. Svojím spôsobom milujú svoje deti tak veľmi, že ich skôr ovládajú, ako ochraňujú. Aj toto môže viesť k pocitu strachu z opustenia. Žiarlivé dieťa nemá dosť sebadôvery, podceňuje sa, nadhodnocuje toho druhého, svojho rivala. Neskôr tieto pocity prenáša do ďalších vzťahov. Žiarli na priateľov, kolegov, a keď nadviaže partnerský vzťah, žiarli na partnera a neskôr na vlastné deti.
Stáva sa, že partner žiarli bez zjavnej príčiny. Stráca súdnosť, zdravý úsudok a sebareflexiu. Znásobujú sa jeho „detinské“ predstavy, kontroluje a týra toho druhého svojimi nekonečnými obavami. Hlboké, často nevedomé spomienky na odmietnutie a z neho vyplývajúci strach dostáva človeka do paniky. Potrebuje byť stále uisťovaný a ubezpečovaný o láske. Vyžaduje dôkazy lásky. Žiadne reálne fakty nepomáhajú, aj keď partner robí čokoľvek, vysvetľuje, postupne obmedzí aktivity a stretnutia s priateľmi, nič ho neupokojí, nepresvedčí. Svoje konanie podriaďuje bludom a žiada to aj od svojho okolia. Žiarlivé scény sa odohrávajú najmä vo večerných hodinách, často až hlboko do noci. Život sa stáva nočnou morou. Ak nám žiarlivosť zacláňa celý svet, je jedovatá, toxická a ničivá. Žiarlivý človek odopiera človeku, na ktorého žiarli, právo slobody, pripútava ho k sebe putami, ktoré sa stávajú krutým väzením.
Je teda mimoriadne agresívnym útokom na svet i život iného človeka. Takto nasmerovaná agresivita sa vracia tam, odkiaľ bola vyslaná. Je prejavom sebectva, nízkej úcty k objektu žiarlivosti, ale i sebaúcty k sebe samému a nedostatočného porozumenia toho, kým sme, čoho sme súčasťou.
Žiarlivosť ide proti zmyslu našej existencie.
Žiarlivosť je odmietnutím života, ide proti potrebe byť šťastným, hoci zdanlivo práve tým býva ospravedlňovaná.
Žiarlivosť je príznakom lipnutia na vzťahoch. Ak žiarlite, potom sa bojíte stratiť človeka, ktorý je vám drahý. Na tomto svete nám nič nepatrí, je nám všetko dané do dočasného užívania na potešenie a radosť. Všetko v našom hmotnom svete sa stále mení, vzniká a zaniká. Celý vesmír sa v cykloch stále mení, z jednej formy prelína v druhú. Nič nezostáva nemenné. Povedať áno tejto neustálej zmene, znamená povedať áno životu. Žiarlivosť je odmietaním života v jeho základoch, preto je takou silnou deštrukciou života. Táto deštrukcia sa prejaví ako prvé upozornenie v narušenom vzťahu s tým, na koho žiarlime. Môže sa tak stať blikajúcou kontrolkou, ktorá nás zastaví a upozorní na nesprávny, sebadeštrukčný postoj. Ak človek nepodcení tento signál, môže sa vrátiť späť na cestu, ktorá ho privedie k láske v ňom samom. V opačnom prípade spustí koleso úplného sebazničenia. Nahromadí v sebe toľko negatívnych emócií, agresivity, že jeho telo ju neunesie. V takých prípadoch môže dôjsť k ťažkých ochoreniam srdca alebo onkologickým ochoreniam. Tie už sú veľmi intenzívne blikajúcou sirénou, aby sa človek zastavil a zamyslel, aby si uvedomil skutočné hodnoty, aby sa rozpamätal, kým v skutočnosti je.
Uvoľnite reťaze, ktorými si ľudí pripútavate.
Ani ten najbližší človek nemôže byť zmyslom celého vášho života. Vzdajte sa sebectva a strachu, že budete opustení. Zmeňte vzťah k blízkym a milovaným ľuďom. Nepatria vám. Každý má svoj vlastný svet a život. Každý je v istom zmysle na tomto svete sám, no zároveň každému z nás patrí celý svet. Naučte sa dôverovať svojej vnútornej autorite, svojej intuícii, svojim vnútorným zdrojom, ktoré otvára bezpodmienečná láska. Láska bez podmienok. Kto sám je slobodný a sloboda je preňho vysokou hodnotou, ten slobodu dáva aj ostatným, neslobodný zas slobodu berie aj iným.
Zmeňte vzťah sami k sebe. Začnite sa mať radi, vážiť si sami seba. Ak pochybujete o láske druhého, začnite sa mať viac radi, potom vám začne dávať lásku aj ten druhý. Váš partner nie je vaším majetkom a ani nepatrí medzi ikony, nedávajte si ho na oltár, nepodceňujete sami seba. Budujte rovnocenný vzťah.
Podobné priťahuje podobné.
Zamyslite sa nad tým, čo naozaj v živote chcete. Potom máte všetko ostatné vo svojich rukách. Na každej vašej myšlienke záleží. Každá láskyplná myšlienka priťahuje lásku, každá negatívna myšlienka pomáha rásť agresivite. Vy rozhodujete o tom, čo vo vás porastie, dôsledkom môže byť buď vaše šťastie a spokojnosť, alebo nešťastie a nespokojnosť. V oboch prípadoch sa tým však môžete mnohému naučiť. Ak svoj život prijmete ako školu života, v ktorom sa učíte, za čím v živote kráčať a čomu sa vyhýbať, žijete zmysluplný život. Ak vo vašom živote spoznávate najmä situácie, ktorým sa v budúcnosti chcete vyhnúť, je pravdepodobné, že sa učíte prostredníctvom sebapoškodzujúcich sebavzdelávacích autoprogramov. Dokedy si budete potrebovať overovať, že ohňom sa možno popáliť, ale aj zohriať? Ak človek získal mnoho takýchto skúseností, úzkostlivo pozoruje nástrahy života a snaha vyhnúť sa nebezpečenstvám v ňom vyvoláva stres. To je dôvod, prečo si v dnešnej dobe tak veľa ľudí sťažuje na stres. Cesta z tohto bludného kruhu je v porozumení toho, že podobné priťahuje podobné, porozumenie zákonu rezonancie. Je potrebné prepólovať z pohľadu na to, čomu sa chcete vyhnúť, teda z toho, čo nechcete, na to, čo v živote chcete. Začať svoj život stavať z hlavy na nohy.
Pozitívne nasmerovať svoju životnú silu smerom k láskyplným vzťahom, zdieľaniu a radosti, o ktorú sa môžete deliť. Zdieľať svoje šťastie s ostatnými znamená budovať svoje vlastné šťastie v hojnosti, radosti a spokojnosti.
Vladimír Červenák
http://www.advaita.sk